V mikrosvete školskej triedy sú si všetci zdanlivo rovní. Deti prechádzajú rovnakými osnovami, čelia rovnakým zadaniam a nárokom školského systému. Ich možnosti však nie sú rovnaké. Rodinné zázemie, pocit bezpečia či podpora dospelých často ovplyvňujú viac, než sa na prvý pohľad zdá. A predsa sa niektoré príbehy vyvíjajú inak, než by okolnosti naznačovali. Niekedy totiž medzi to, čo je dieťaťu dané, a tým, čo môže dosiahnuť, vstúpi niekto navyše.
Podľa posledných údajov EU-SILC čelí na Slovensku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 22,6 % detí do 17 rokov. Výsledky medzinárodného testovania PISA zároveň dlhodobo ukazujú, že náš vzdelávací systém tieto rozdiely nevyrovnáva – rodinné zázemie u nás ovplyvňuje úspech v škole výraznejšie než vo väčšine krajín OECD.
Za percentami sa však neskrývajú abstraktné kategórie, ale konkrétne deti a ich príbehy. Skutočné deliace čiary zostávajú až do posledného zvonenia neviditeľné. Kým jedny sa vracajú do prostredia, ktoré im poskytuje stabilitu a bezpečie, na iné tieto elementárne istoty doma nečakajú.
Hovoríme o deťoch, ktoré navštevujú nízkoprahové zariadenia alebo dočasne žijú v krízových centrách. Nepriaznivé podmienky sa postupne premietajú do toho, ako vnímajú samy seba, čo od života očakávajú, a či si vôbec dokážu predstaviť budúcnosť, ktorá presahuje ich momentálnu situáciu.
Sústrediť sa na školské učivo je luxus, ktorý si preťažený detský nervový systém v stave neistoty často nemôže dovoliť.
V škole si však oveľa častejšie všímame výsledok. Horšiu známku, nesústredenosť, výbuch hnevu alebo zdanlivú stratu motivácie. Oveľa menej vidíme to, čo sa za týmito prejavmi skrýva. Málokedy ide o neochotu učiť sa alebo rešpektovať autoritu. Oveľa častejšie je myseľ dieťaťa zamestnaná naliehavejšími otázkami než tými, ktoré sú napísané na tabuli.
Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že chronická neistota a stres zásadne ovplyvňujú spôsob, akým dietské vnímanie funguje. Ak dieťa venuje veľkú časť energie zvládaniu náročnej životnej situácie, na učenie, sústredenie či plánovanie jej jednoducho zostáva menej. Školský neúspech preto často nie je dôkazom nedostatku schopností ani chýbajúceho potenciálu. Býva skôr viditeľným prejavom záťaže, ktorú si dieťa prináša do triedy každý deň.
Program prepája dospelých dobrovoľníkov s deťmi, ktoré navštevujú nízkoprahové zariadenia alebo dočasne žijú dočasne v krízových centrách v Bratislave.
Pravidlo je jednoduché: jeden dobrovoľník sa počas školského roka stretáva s jedným konkrétnym dieťaťom približne jednu až dve hodiny týždenne.
Niekedy spolu píšu domáce úlohy. Inokedy sa rozprávajú, čítajú, hrajú hry alebo sa stretávajú na spoločných akciách, ktoré program počas roka organizuje. To najdôležitejšie sa však často neodohráva v samotnej aktivite, ale vo vzťahu, ktorý postupne vzniká.
Vo vedomí, že existuje niekto, kto príde aj budúci týždeň. A ten ďalší tiež. A práve takéto vzťahy dokážu meniť životné trajektórie.
Ako opisuje koordinátorka Mirka z organizácie Ichtys:
„Program vnímam ako zmysluplnú podporu detí, ktoré potrebujú individuálny prístup pri vzdelávaní. Za úspech programu považujem skôr tie malé kroky – zmeny v ich samostatnosti, sebavedomí a ochote komunikovať o svojich potrebách.’’
V školskom roku 2025/2026 sa do programu zapojilo 50 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí vytvorili bezpečný prístav pre 59 detí. Mnohé dvojice pritom pokračujú vo vzťahu aj viac než jeden školský rok.
Aký dosah môže mať takýto vzťah, ukazuje aj príbeh Maťa a jeho dobrovoľníka Martina. Po troch rokoch spoločnej cesty sa Maťovi podarilo dostať na strednú školu. Pre mnohé deti vyrastajúce v náročných podmienkach je podobný úspech výsledkom nielen vlastného úsilia, ale aj podpory ľudí, ktorí pri nich vytrvalo stoja.
Dobrovoľníci na svoju úlohu nikdy nezostávajú sami.
Pred začiatkom programu absolvujú prípravu a počas celého roka majú k dispozícii podporu koordinátorov, skupinové stretnutia aj možnosť konzultovať náročnejšie situácie s expertkami a expertmi. Nie je potrebné mať psychologické či pedagogické vzdelanie. Dôležitejšia je ochota venovať svoj čas a byť pre jedno dieťa stabilnou súčasťou týždňa.
Bratislavské dobrovoľnícke centrum čoskoro otvára nábor nových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok na ďalší školský rok. Náborové stretnutia pre školský rok 2026/2027 budú prebiehať od 4. augusta, ďalšie termíny budú nasledovať 1., 2. a 3. septembra.
Ak máte viac ako 21 rokov a viete si predstaviť, že počas školského roka venujete jednu až dve hodiny týždenne dieťaťu, ktoré potrebuje podporu, možno hľadáme práve vás.
Nie preto, že by ste mali všetky odpovede.
Stačí ochota byť niekomu nablízku.
Byť človekom, ktorý príde aj nabudúce.
Človekom, ktorý môže úprimne povedať:
Som tu pre teba.
Projekt je realizovaný s finančnou podporou hlavného mesta SR Bratislavy. Projekt podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis a Nadácii rodiny Kušíkovcov, MŠVVaŠ v SR a NIVAM-Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
